Tohtoročný tradičný prechod pohoria Gorce – Turbacz sa niesol v duchu olympionikov. Naša “fotbalová jedenástka“ na trase kde trénovala Justyna Kowalczyk – poľská bežkárka popreháňala svoje bežky v nedeľu 21.januára. Sneh ktorý po teplých dažďoch inde rapídne ubudol, tu pri naberaní výšky vytvoril dostatočný podklad na všelijaké zimné aktivity. Okrem nás bežkárov sme stretali skialpinistov, sánkárov, cyklistov na zimných gumách, peších turistov.
Hattrick po chatách Stare Wierchy a schronisku Turbacz zavŕšil vrcholový obelisk a kruhový výhľad z výšky 1310 m.nad morom (tiež v dnešný deň hodný olympijského zlata( z vrcholu Turbaczu. Belavé štíty Tatier, pár zablúdených balónov na obzore, dedinky Podhalia v podhorí, v stúpaní pribúdajúca snehová pokrývka, postriebrené stromy niekedy bizarných tvarov vyformované vetrami a nádherné slnečné počasie – to bola naša olympijská výhra.
Je jedno príslovie, že nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Ono ale ako sa to vezme, akoby nestačilo včerajšie zranenie Petry Vlhovej pri zjazde v Jasnej, dnes si to odnieslo aj jedno z 22 kolien našej jedenástky tesne pod Turbaczom. Takže- niekedy – aj po horách, aj po ľuďoch. Najmladší teamoví hráči ale zvládli preskupenie a v druhom polčase svojmu zranenému spoluhráčovi priblížili auto a ušetrili mu záverečných 5 km uboleného zápasu.
Len malá časť mančaftu túto trasu už absolvovala, pre väčšinu to bola nová neprebádaná, ale snáď o to krajšia výzva 🙂
Text: J.Hubová
Foto: M.Dreveňáková, J.Hubová, J.Pavla, A.Mikušovský, J.Šimák
