Prvá septembrová nedeľa veľa rokov patrí tradičnému výstupu na Babiu horu.
Náš klub sa tohto výstupu každoročne zúčastňuje a pre veľký záujem zabezpečuje aj autobus. Tak to bolo aj teraz. (A tu treba spomenúť a vytknúť nezodpovedný prístup niektorých prihlásených, najmä tých, ktorí sa ani „ neunúvali“ oznámiť, že pre zlú predpoveď počasia na akciu nepôjdu.)
Po rannom výdatnom daždi s búrkou sa nás pred Tescom stretlo iba 8, tak sme autobus vrátili s ospravedlnením sa, sadli do 2 áut, v Námestove pristúpil k nám ešte jeden kamarát a šli sme na Slanú vodu.
Vo vynovenej chate sme radostne prečkali doznievajúci dážď a vybrali sme sa k Hviezdoslavovej hájovni. Dáždniky a pršiplášte sme odložili v prvom prístrešku ešte pred hájovňou a za veľmi príjemného teplého a bezveterného počasia sme sa vybrali na Babiu horu. Zvolili sme si lesnú cestu, ktorou sme si ušetrili „stupák“, ktorý vedie od hájovne. Po necelej hodinke sme sa napojili na turistickú značku. Posledných možno 10 rokov sme výstup organizovali z poľskej strany a tak za tie roky sa chodník zo Slanej vody veľmi zmenil. Prekvapením (najmä mojim) bol krásne vybudovaný turistický chodník až na vrch Babej hory a prístrešok s rozhľadňou s krásnymi výhľadmi na slovenskú stranu. Výstup bol príjemný, spestrený osviežením sa čučoriedkami, ktorých je neúrekom, (teraz sú najlepšie a najkrajšie -mňam). Srdciam a duši sme ulahodili hríbmi, ktoré začali rásť „ako huby po daždi“ a to doslovne. No a odmenou nám bolo aj modré nebo, ktoré sa nám na vrchole ukázalo, hoc nie na dlho. Vrchol je vrchol, takže tam má právo trochu aj pofúkať a keď slnko nesvieti, vtedy vetrovky použiť je na mieste. Takže ešte na vrchole „mňam“ aj s niečím pre veselú myseľ, spoločné foto partie a ide sa späť…. Záver a vyhodnotenie tohto výstupu sa uskutočnilo na Medvedzí v Starej krčme. Zhodnotili sme, že pre „pesimistov“ platí: KTO SA VZDÁVA, NEVYHRÁVA a pre optimistov platí: KOMU SA NELENÍ, TOMU SA ZELENÍ
Text: V.Adamusová
Foto: J.Šimák, V.Adamusová
