Naša Babia Hora – Diablak – o ktorú sa delíme s poľskými susedmi, má na svojej severnej strane nenápadnú, vzrastom nižšiu ale rovnako peknú sestru Policu ( 1369 m.n.v. ), na ktorú sme sa odhodlali vystúpiť v nedeľu 11.októbra.
Autobus nás nechal v sedle Krowiarky. Pomalým miernym stúpaním po červenej značke, pri ktorom sme sa roztrúsili do väčších aj menších skupiniek sme začali mierne stúpať nahor. Všetky farby jesene sa zhlukli do listov – poletujúcich, ležiacich na zemi v kôpkach, so stúpajúcou výškou premiešaných s námrazou až sme na vrchole vhupli do ozajstnej zimnej krajiny kde srieň obielila už všetko- stromy, trávu, čučoriedie, pri pozabudnutí sa – by možno počmárala aj nás.
Jediný smútok ktorý naštrbil naše dojmy bol pomník v tvare časti krídla havarovaného lietadla z r. 1969 ktorý s vyrytými menami zomrelých venovali na spomienku obyvatelia okolitých dedín.
Pomaly klesajúc sme sa takmer všetci stretli na chate „schronisku“ Hala Krupowa na úpätí hory, zohriali kosti vo vyhriatej útulnej jedálni, spriadali plány na zimné bežky, zjedli aj svoj proviant, aj zanechali pár poľských zlotých za kávu a poľský Zywiec a Tyskie – snáď sme si urobili u domácich očko v prípade našej zimnej návštevy.
Posledná stanica bola osada Bystra, kde nás čakal autobus, cestou sme pribrali posledných členov našej výpravy, ktorí volili čiernu zostupovú trasu. Návštevu skanzenu v Zubrzycy gornej sme už nestihli, ale v zime popri tých bežkách…ktovie.
Krásu ktorú zďaleka nedokážem opísať slovne zachytili svojimi fotoobjektívmi Ivan [všetky fotky] a Danica.
Text: J.Hubová
Foto: I.Opát, D.Smolárová, P.Papp
