30.1.2022 – LP Skorušinou 54. ročník

S korčuľami narodil sa Nepela,
Daněk hádzal skaly do oblohy,
ale moja mama nikdy nechcela,
aby som si športom lámal nohy.

Fittipaldi začal autom na kľúčik,
do handrovej lopty kopal Pelé,
ale kto mne, chudákovi, zaručí,
že dosiahnem také isté ciele.
(Ivan Krajíček)

Ktovieaké ciele sa nám v ráno 30.januára 2022 preháňali hlavami, ale 54.ročník zimného prechodu Skorušinou sa v čomsi podobal expedícii na Nanga Parbat.

Počasie nás vytrápilo ako zvyšok Slovenska. Víchrica Nadia úradovala od rána, ako sme vystúpili z autobusu, metala nám do tvárí snehový prašan, plnila oči bielou hmlou, sťažovala každý náš krok.

Neboli by to ale bežkári verní zachovaniu tradície zimného prechodu, aby to vzdali hneď na začiatku.

K úspechu sa cesta dláždi potom,
najprv tvrdé tréningy, až potom
môžeš čakať zlatý,
zlatý olympijský kov.
(Ivan Krajíček)

Tie tréningy sme si asi odkrútili  v predošlých sezónach, pretože zlatým olympijským kovom bola pre nás vyratrakovaná trať na vrchol Skorušiny ,ktorú pre nás v to ráno upravil pán Turošák. Stopa ktorú chalani potiahli deň predtým bola nekompromisne zaviata snehom.

Všetci členovia expedície z Oravy, Kysúc a Moravy, sme sa teda úspešne dopracovali až na vrchol.

Časti vystačil dych a hlasivky ktoré odolávali aj mrazivému vetru a na ďalšiu etapu nám viachlasne zaspievali pár starých ľudových piesní. Aj keď to vietor neutíšilo, zdvihlo to morálku ostatných členov aby mohli ďalej pokračovať po hrebeni.

Ratraková stopa skončila, miestami v závetrí sa objavila stopa z predošlého dňa, postup po trase bol preto plynulý s výhľadmi na snehové víry krútiace sa po lúkach, po najbližšie stromy obalené v bielom rúchu a po chrbát najbližšieho kamaráta. Ten bol tiež biely. Väčšinou z pádov, ale aj z bočných náporov naviateho snehu . Cestu nám skrížilo malé stádo laní a jeleň. Bez kontaktnej ujmy na oboch stranách.

Postupne sa teda rozprćhneme – časť sa vracia do Brezovice, časť zišla cez Starú mať do Bieleho Potoka, časť na Prasatín v Nižnej, časť do Tvrdošína. Na konci dňa sediac v teple domova sa dá stále počuť spoza okna hvízdajúca meluzína, odniekiaľ počuť pieseň Ivana Krajíčka…

Hmm, jéé, keby bola pravda vo foteli,
tam by som bol celkom iste skvelý,
tak len snívam jeden,
jeden zo športových snov.

Text: J.Hubová
Foto: J.Šimák

Najskôr foto zo soboty ked sme boli pripraviť trasu. Aj takto to mohlo vyzerať v nedeľu :).

Foto z „ostreho“ LP Skorušinou

Foto od V.Adamusovej