50 účastníkov z Oravy, Moravy, Popradu, Vranova n/T., Košíc vyšlo zo spoločného autobusu v Oraviciach do slnečného rána. 5-členná„rýchla rota“ vyhupla z autobusu rovno do trate, rota pomalšia, až spomalená, sa rozkyvkala až po prvej rannej káve , čaji či pivku – liečivku v Oravickej chate. Mažeme tváre U(V) faktorom , bežky V faktorom ( vosky stúpacie či iné – podľa ľubovôle bežkára), zakladáme slnečné okuliare a pomaly sa takto pripravení do stopy vtrúsime všetci.
Značkári z predošlého týždňa, ktorí trasu značili, to mali dnes za odmenu. Hmlu a nízku oblačnosť nahradila viditeľnosť doširoka, doďaleka. Značenie je teda spoľahlivé. Spoľahliví sú aj bežkári – speváci. Podľa ich zvučných sýtych trojhlasov sa dokážeme orientovať len s pomocou sluchu so zatvorenými očami. Samozrejme len na chvíľu , človek by inak prišiel o časť tej okolitej nádhery.
„Ej, hora, hora, hora vysoká!
Kto ťa bude, hora, rúbať,
keď ja budem mašírovať?
Ej, hora, hora, hora vysoká!“
Je to ako s rádiom- pokrútiš gombíkom -podídeš bližšie, spevácke trio máš v plnej paráde, vzdiališ sa, hlasy stíchnu. Chce to len nejaké basy navyše a nová vokálna „a capella“ je na svete.
Mašírujeme nahor, podľa slov piesne, cez horu, na najvyšší vrch Skorušinských vrchov, na Skorušinu s rozhľadňou a krížom, postojíme, oddýchneme, vydáme sa ďalej, tak ako pred nami po hrebeni kráčali po dlhé roky tí, ktorí to tu pod masívom Osobitej a Západných Tatier mali radi, ktorí sa tu radi stretávali , niektorí dnes po prvý, iní po x- tý krát, mysliac na tých, ktorí tu dnes už nemohli prísť, na tých, ktorí po prestávke prídu o rok na najbližší prechod, aj na tých, ktorí tu budú chodiť dlho po nás. Prvých 3 adeptov z tejto generácie (Evka a Karolínka Bebejové a Matej Buc) tu máme už dnes so sebou. A vládzu, stíhajú tempu dospelých J
Je to podobne ako v našich životoch, spočiatku kráčame v stopách iných, neskôr robíme stopu my, časom sme radi ak na nás v stope počkajú a pomôžu.
Skorušinský prechod pokračuje cez Biednu, Košariská a Starú mať, končí za Prasatínom v Nižnej, v krčme „U Šimánka“ na sľúbenej klobáske.
Doma bežky jemne sklepeme zo zvyškov snehu, nalepíme na ne nové trofeje (nálepky s logom prechodu), oprieme do kúta blízko k dverám, aby boli pripravené vyraziť s nami na ďalšie dobrodružstvo už o týždeň…
Text: J.Hubová
Foto: J.Hubová, V.Adamusová
