Keďže v sobotu 11.januára 2020 stále nebolo isté či pravá bežkárska zima už zavítala do končín našej Oravienky, vybrali sme sa – tentokrát štrnásti, zistiť ako to vlastne je, do tých vyššie položených končín.
V tomto termíne sa tradične koná prechod z Veľkého Borového do Dolného Kubína – aktuálne už 28. ročník.
Spočiatku to vyzeralo na akciu vopred odsúdenú na bežkársky neúspech, v rupsakoch sme niesli okrem povinnej tekutej a tuhej poživne ako železnú rezervu aj turistické topánky. Druhý spojový autobus nás ale vyložil v dedinke Malé Borové a šupho – rovno na snehové polia. Dážď ktorý nás strašil od skorého rána tam hore záhadne ustal a nám už ostávala len krásna biela stopa. Nad naše očakávania bola dlhá – 25 km, doviedla nás k veži vo Veľkom Borovom –rozhľadni aj zvonici v jednom, odbitím zvona nás vyprevadila ďalej, do Malatinej, rýchlu dilemu či zastaviť okoloidúci autobus alebo či sa v stope povezieme ďalej vyriešila bežkárska vášeň tak sa vezieme popod Choč a Vyšnokubínske skalky nižšie a nižšie, stopa nás pomaličky opúšťa, skúšame to ešte s bežkami aj na tráve, ale už to nie je ono. Nevadí, prichádzajú na rad topánky z batohov, schádzame do Dolného Kubína, na železničnú stanicu, do Oravky…a domov. Ale možno to túto zimu ešte nekončí, možno to bude tak, spieval Michal Tučný….
Cesty toulavý,
já vím, že se vás už nikdy nezbavím,
s kamarády vám večer písní vyprávím,
že dál mě vedou mý cesty toulavý.
Cesty toulavý,
na jednom místě stát mě nebaví,
tam, kde jsem ještě nebyl, tak se zastavím
a dál mě vedou mý cesty toulavý.
Cesty toulavý,
jak za starých časů komedianti z poutí,
každý z nás to ví,
že žádný cesty nejsou rovný, že se kroutí a kroutí.
Text: J.Hubová
Foto: J.Šimák
