Nakoľko sa autobus nenaplnil, 9-členná skupina turistov sme sa vybrali autami v nedeľu 7.10.2018 do Ludrovej neďaleko Ružomberka. Naša trasa viedla na Salatín červenou značkou cez nádhernú, dosť dlhú Ludrovskú dolinu (asfaltová cesta), ďalej krásnou tiesňavou Hučiaky (to bolo prekvapenie, vôbec sme netušili, že tu niečo také krásne je) sme sa dostali na lúku už s výhľadmi na časť Nízkych Tatier a dolinu, v ktorej sa nám ukázala Liptovská Lužná. Z tejto lúčky sme sa asi 1 hodinku „štverali“ úzkym strmým chodníkom na cieľ našej túry, na Salatín. Aj keď to bolo strmé, bolo čo cestou obzerať, takže sme celkom hravo vyšli k najvyššiemu bodu 1630 m vysokému Salatínu. Škoda, že výhľady do okolia boli slabé, končiare Tatier boli v oblakoch. Inak počasie na turistiku bolo výborné, vietor fúkal iba na vrchole. V závetrí sme sa občerstvili, zapísali sa do knihy, spoločné foto urobili a vybrali sme sa zelenou turistickou značkou späť do Ludrovej. Spiatočná cesta viedla väčšinou severnou časťou hrebeňa, takže roztopený sneh nám vytvoril blatistý chodník, ktorý bol veľmi strmý, šmykľavý a tak sme mali čo robiť s udržaním sa na nohách. Využili sme všetky turistické palice, čo sme so sebou mali. Zostup viedol kosodrevinou, hrebeňom s krásnymi vyhliadkovými skalami, no a tiež „kalamitným“ lesom s prekážkami a to územím s častým výskytom medveďa hnedého, ktorého sme našťastie nestretli. Krásne prežitú nedeľu v krásnej prírode za ideálneho počasia na turistiku sme ukončili v Jánošíkovej krčme vo Valaskej Dubovej. Držkovú polievku a pivko sme si zaslúžili, tak prečo nie?
Text a foto: V.Adamusová
